Pokiaľ sa chceme venovať tomuto športu, nemusíme mať žiadne zvlášť vhodné plemeno, ako u niektorých iných športov. Rovnako obratný môže byť teriér, ako aj napríklad baset.  Nezáleží ani na veku psa a psovoda – na súťažiach sú vyhlasované detské i seniorské kategórie. Hlavný je výborný zdravotný stav. Aj ten fyzický, pretože dogdancing – aj keď sa nezdá – dá zabrať kondičke aspoň jedného zúčastneného a samozrejme aj psychický stav, keďže tanec kladie vysoké nároky na sústredenie psíka a trpezlivosť pánička. Šteňatá na súťaže samozrejme nemôžu, ale rovnako ako u iných športoch sa môžu zúčastniť úkážok, ak to usporiadateľ povolí.  Dôležitá je povaha psa a aspoň čiastočný zmysel pre rytmus u psovoda. Zdôrazňujeme čiastočný, pretože dobrá choreografia môže zakryť mnohé nedostatky..aj keď nie až tak ako stroboskop.... Pes ale musí mať snahu s psovodom spolupracovať. Na toto sa sústredíme už od šteňacieho veku, snažíme sa psíka na seba fixovať čo najviac. Pokiaľ si najskôr pôjdeme vyberať šteniatko pre tento šport, nemalo by byť ani hanblivé a ani príliš dominantné, skôr hravé a zvedavé. Aj keď zo skúseností môžem povedať, že aj z ustráchaného a bojazlivého psíka sa dá so správnym prístupom, alebo pomocou zázraku vychovať vyrovnaný, hravý a sústredený pes.

Dospelý pes by mal mať aspoň základný výcvik v poslušnosti. Práce s ním potom bude ľahšia a väčšinu prvkov uplatníme pri nácviku súťažnej zostavy. Základy poslušnosti a socializácie by mal mať ale každý pes, bez výnimky súťažiacich. Bežne pri výcviku psa motivujeme maškrtou, hračkou, klikerom, alebo inak a u tejto činnosti to platí dvojnásobne, hlavne u menej aktívnych psov. Mnoho prvkov pre psa nie je celkom prirodzených a preto ho treba veľmi motivovať, aby sa snažil nám robiť radosť. U dospelého psa musíme sami zvážiť, či bude pre neho výcvik milým spestrením alebo len nutným zlom. Záleží na povahe. Môj Kajko sa dokáže sústrediť na učenie nových cvikov ozaj len výnimočne, tak využívam práve tieto chvíľky, aby sa aj on niečo naučil. Ale nikdy ho nebudem nútiť na celú choreografiu, pretože by ju spravil asi len raz a potom by sa na mňa už nikdy nepozrel. Nie každý pes má rád exhibíciu pred tlieskajúcimi divákmi a ich pozornosť, alebo montovanie do krkolomných, neprirodzených pozícií a nerobí mu to radosť.  Na súťažiach sa totiž nehodnotí len poslušnosť psa, ale hlavne radostná, dokonalá a nenásilná súhra účinkujúcej dvojice.

Správnym pozorovaním svojho psíka a dodržiavaním základných zásad tréningu dokážete s každým psom všetko, čo je v jeho možnostiach. Držíme vám palce a tešíme sa, keď sa budete chcieť s vašimi úspechmi podeliť aj s nami.