7.VÝCVIK

Začíname cvičiť na kľudnom a nerušenom mieste. Najskôr nacvičujeme jednotlivé cviky, ktoré si musíme pre dobrú a rýchlu komunikáciu so psom krátko a zrozumiteľne pomenovať. Za dobre splnené cviky musíme psa nadšene chváliť a neistého významne povzbudzovať. Celý výcvik musíme prispôsobiť temperamentu, veku a veľkosti psa. Nie každý cvik musí byť totiž pre nášho psa vhodný. Pes by nás mal pri výcviku neustále sledovať. To docielime tak, že zo začiatku držíme vo voľnej ruke maškrtu alebo hračku, po čase ich schováme do vrecka a používame ich len ako odmenu. Až pes bude cviky spoľahlivo zvládať, začnem ich zoraďovať do zostavy. Je vhodné ju rozdeliť na niekoľko sekcií. Pri dobrom sústredení psa môžeme neskôr začať nacvičovať i v rušnejšom prostredí. K dobre nacvičenej zostave potom vyberieme vhodnú hudbu. Je naozaj ťažké vybrať tú správnu. Mala by mať stredné tempo, nemala by byť ani krátka a ani dlhá (na pretekoch to môže byť dôvod k diskvalifikácii) – teda okolo 5 minút, vhodné sú rôzne orchestreálne skladby, pretože spev pôsobí veľmi rušivo a odpútava pozornosť divákov od výkonu psa. Celú choreografiu si musíme najskôr dôkladne premyslieť, aby sme potom zbytočne neplietli psa. Môžeme to urobiť i naopak, že na vybranú skladbu potom nacvičíme potrebnú zostavu cvikov. Dôležitou súčasťou vystúpenia na pretekoch je i nápaditý odev psovoda.

K tomu športu nemusíme mať žiadne zvlášť vhodné plemeno, ako u niektorých iných športov. Nezáleží ani na veku psa a psovoda – na súťažiach sú vyhlasované detské i seniorské kategórie. Šteňatá na súťaže samozrejme nemôžu. Dôležitá je povaha psa a aspoň čiastočný zmysel pre rytmus u psovoda. Pes musí mať snahu so psovodom spolupracovať. Pokiaľ si najskôr pôjdeme vyberať šteniatko pre tento šport, nemalo by byť ani hanblivé a ani príliš dominantné, skôr hravé a zvedavé.
Dospelý pes by mal mať aspoň základný výcvik poslušnosti. Práca s ním potom bude ľahšia a väčšinu prvkov uplatníme pri nácviku súťažnej zostavy. Bežne pri výcviku psa motivujeme maškrtou alebo hračkou a u tejto činnosti to platí dvojnásobne, hlavne u menej aktívnych psov. U dospelého psa musíme sami zvážiť, či bude pre neho výcvik milým spestrením alebo len nutným zlom. Záleží na povahe. Nie každý pes má rád exhibíciu pred tlieskajúcimi divákmi a ich pozornosť. Na súťažiach sa totiž nehodnotí len poslušnosť psa, ale hlavne radostná, dokonalá a nenásilná súhra účinkujúcej dvojice.

Jednotlivé prvky:
Chôdza do boku
Ľah na boku - ,,Mŕtvy psík“
Otočka pod nohou
Pohľad na psovoda a dopredu
Preskakovanie nôh
Prešľapovanie na mieste
Spoločný výskok
Výskok do náruče
Slalom cúvaním
Slalom počas pohybu a státia
Cúvanie k psovodovi, pri psovodovi, od psovoda a so psovodom
Preskakovanie rúk
Prosenie
Poklona – úklon
Podávanie labiek
Dvíhanie labiek
Obiehanie psovoda
Otáčanie
Gúľanie
Chôdza po zadných
Panáčkovanie
Vysoký krok
Plazenie,...

Všetky cviky môžeme podľa vlastnej fantázie obmieňať alebo vymyslieť nové nápaditejšie. Nikdy nesmieme zabudnúť na našu i psovu bezpečnosť. Niektoré manipulácie so psom sú zakázané a môžu byť dôvodom k diskvalifikácii na pretekoch. Je to napríklad zdvíhanie psa do náručia alebo za labky.

Podávanie labiek:

Je to rozkošné, keď sa psík doprosuje našej pozornosti či kúsku koláča načahovaním labky. Je to pozostatok správania sa zo šteňacích čias, keď psík striedavými hnetúcimi pohybmi predných labiek stimuloval mliečne žľazy matky k produkcii mlieka. Vlastne každý pes vie podávať labku. Ide už len o to, naučiť ho to robiť na povel. A keby len jednu. Pokojne ho môžeme naučiť striedavo podávať obe.

Môžeme využiť dvojakú cestu a kombinovať ju:
Keď pes spontánne dvihne labku, hneď do pohybu vstúpime ústnym vyzvaním ,,Labka!“, alebo ,,Podaj!“. Labku mäkko zachytíme do dlane alebo pod ňu dlaň len položíme a hneď psíka s úsmevom pochválime.

Alebo cielene cvičíme: Psa usadíme pred seba. Do jednej ruky vezmeme pamlsok a druhou rukou súčasne s výzvou ,,Labka!“ jemne labku nadvihneme. Netrasieme ňou ani nekývame, reakcia psa by mohla byť tá, že by sa snažil nohu stiahnuť späť. Hneď, ako labku trochu nadvihneme, odmeníme psa pamlskom, pohráme sa s ním a slovne s úsmevom na tvári ho pochválime.
Neskôr, keď začína cvik chápať, stačí, ak sa labky s vnútornej strany len trochu dotkneme, aby ho to vyprovokovalo k zdvihnutiu.

Postupne môžeme pridať striedanie. Ľavou rukou dvíhame pravú labku, potom pravou rukou ľavú labku. Neskôr stačí, ak psíkovi len striedavo nastavíme najprv pravú, potom ľavú dlaň. Ja používam na striedavé podávanie labiek povely ,,Labka!“ a ,,Druhá labka!“.

Zaujímavou vsuvkou je naučiť psa v rytme striedavo dvíhať labky na naše stehná (ak je to väčší pes) alebo na naše topánky. Tu je dôležité dodržať rytmus, aby pes bez problémov mohol prenášať váhu zo strany na stranu. Dobre zvládnutý cvik je možné využiť i pri ďalších kúskoch. Ja som moju naučila podávať striedavo labky nie len na ruky, ale aj na nohy a to spredu aj zozadu.

Samozrejme, cvik opäť precvičujeme všade, aj pred cudzími ľuďmi. Verte, že nie len vám dodá na nálade, ak dívajúcich sa rozosmejete týmito kúskami. Pes má z toho rovnakú radosť ako vy, dôležité je cvičiť s humorom a dávkou nadšenia.

Ak si budeme chcieť vyberať hudbu, na ktorú by sme už naučené kúsky mohli precvičovať, prispôsobíme ju prirodzenému temperamentu psa. Aj keď sa nám niektorá pesnička páči extra zvlášť, pokiaľ je príliš rýchla na nášho skôr pokojného psa, zabudneme na ňu. A naopak. Psiemu šinterovi s neutíchajúcim temperamentom bude skôr vyhovovať dynamická.

Slalom počas státia:

Slalom okolo nôh v stoji rozkročmo je veľmi podobný a vlastne priamo nadväzuje na slalom v pohybe. Je ho možné nacvičovať i pred alebo súčasne s nácvikom slalomu počas pohybu. Základom sú pamlsky alebo iný motivant (napr. hračka) a dobrá nálada. Pamlsky rozdelíme do oboch rúk, aby sme mohli plynulo psíka lákať raz pod jednu nohu, raz pod druhú. Postupne pomoc rúk minimalizujeme, sme stále vystretejší. Odmeňujeme sklonením sa k psíkovi až po podídení aspoň jednej nohy. Nezabúdame byž vždy veselí, aj keď to nášmu psovi práve nejde najlepšie. Stále ho opravíme a s radosťou mu pomôžeme. Postupne slalomovanie predlžujeme, takže psík robí osmičky okolo našich nôh, kým ho nezastavíme napríklad usadením. Všetko chce svoj čas, a preto buďme trpezliví a radostní z každého cvičenia. Inak by sme to mohli psíkovi znechutiť a už len ťažko by sme ho niečo naučili.

Slalom počas pohybu:

Je to jeden z najjednoduchších prvkov, hoci vyzerá zložito. Ak pracujeme s úsmevom a odmenami, náš pes bude rôzne povely milovať. Je to hra. A pes je tvor sociálny a hravý. Dožičte mu zábavy.

Psíka usadíme pri ľavej nohe. Vykročíme pravou nohou dlhým krokom. Psíka lákame na pamlsok či hračku veselým tónom a slovom ,,Slalom!“ tak, že pravú ruku máme podloženú pod pravú nohu. Len čo sa odváži prejsť popod ,,tunel“, okamžite ho pochválime slovom, smiechom, pamlskom či odhodením hračky. Môžeme veselo zatlieskať , zaujúkať či inak prirodzene prejaviť radosť.

O chvíľku to skúsime znovu. Stačí ak podlezie nohu raz a už ho zavalíme radosťou. Dôležité je rozveseliť ho, povzbudzovať. Vyhnime sa akémukoľvek nátlaku!

Ak psík s radosťou popodíde jednu nohu, pridáme ďalšiu fázu. Psa usadíme pri ľavej nohe, pamlsky si rozdelíme do oboch rúk. Najprv vykročíme pravou nohou a lákam psa. Len čo ju podíde, už vykročíme ľavou nohou a lákame ho ľavou rukou spolu s povelom ,,Slalom!“ na ďalšie podídenie. Len čo tak urobí, znova sa s ním radostne vybláznime. Ľudia v parku, či susedia nás v tej chvíli možno budú považovať za bláznov, ale my vieme, že sme neškodní.

Ak pes zvláda i toto, postupne (u každého jedinca je ten čas iný) pridávame o krôčik naviac. Niektorý psík zvládne bláznivo 3-4 kroky už prvý deň, iného je potrebné veľa posmeľovať a to isté dokáže na trebárs piaty deň. Dôležitá je jeho chuť a radosť, a tú je potrebné udržať a ešte viac vyzdvihovať. Nezabúdame hovoriť povel ,,Slalom!“ pred každým podídením nohy.

Nikdy sa nesmieme zlostiť na zviera preto, že to inému ide rýchlejšie. Ani my sme nevynikali v škole vo všetkých predmetoch rovnako. Dôležitý je v tomto momente pre nás náš pes a jeho šťastie. Ak sa naučí tento cvik vykonávať s vyškereným úsmevom, tá radosť sa prenesie spätne na nás.

No poďme ďalej. Takže pes už zvláda 5-7 krôčikov plynulo na pamlsky podávané za každým krokom. Skúsime ho raz ,,oblafnúť“ a to tak, že po nejakom treťom kroku mu pamlsok nedáme, len ho slovne pochválime. Ale hneď plynulo ideme na ďalší krok a tam ho už opäť odmeníme. Vynechanie pamlsku postupne budeme obmienať, nech nikdy nevie, kedy nedostane. Naučíme ho ponáhľať sa po ďalší v ďalšom kroku.

O nejaký ten týždeň počet pamlskov počas chôdze minimalizujeme, hoci rukou stále naznačujeme smer pohybu pre psa. Odmena bude prichádzať hlavne na konci cviku, po vykonaní adekvátneho počtu krokov. Ale sem tam ju vysunieme ešte aj priamo do cviku.

Stále máme na pamäti radosť psa a hru. Na toto nikdy nezabúdame, preto zviera vždy povzbudzujeme.

A zase prejde nejaký ten čas, pes nádherne zvláda mnohé kroky. Postupne uberáme i orientačnú pomoc rúk. Po niekoľkých týždňoch, niekedy mesiacoch pes na povel ,,Slalom!“ veselo cupitá okolo nôh, až kým ho neusadíme povelom ,,Sadni!“, či,,K nohe!“. A ľuďom v okolí sa rozsvietia oči a možno nám aj zatlieskajú. Pokrútia hlavou a zamrmlú s úsmevom ,,Rozkošný pes“.

Prosenie:
  
,,Aký je ten psík rozkošný“, povie takmer každý, kto uvidí psa ,,panáčkovať“ na zadku s prednými nôžkami vo vzduchu. Kto by odolal takému psíkovi? Určite kúsok z keksíka sa ujde po takejto pytačke aj jemu.
 

A túto roztomilosť je nádherné využiť i v tanci so psom na hudbu. Ako úvodnú či záverečnú figúru alebo kľudovú momentku v hudbe.

Nácvik nie je ťažký, ale vyžaduje trpezlivý prístup. Skôr sa túto figúru naučia stredne veľké psy. Veľké s ňou môžu mať určité problémy a pre obrie plemená môže byť takmer nezvládnuteľná.

Ale poďme na to. Kedy je najlepší čas na výcvik? Po vychádzke, keď je psík mierne unavený. Ale samozrejme pred kŕmením. Usadíme si psa pred seba, na povel ,,Popros!“ alebo iný, aký si zvolíme zodvihneme ľavou rukou obe jeho predné labky. Dávame však pozor, aby pes neprepadol na chrbát, alebo sa nedvíhal zadkom zo zeme. Podržíme ho chvíľu pokojne vo zvislej polohe a následne ho odmeníme pamlskom. Ak sa pes nebojí a má v nás dôveru, po niekoľkých opakovaniach sa pokúsime postupne rukou, ktorou ho podopierame uvoľňovať a nechávame ho pokúšať sa udržať rovnováhu.

Veľmi dobrou pomôckou môžu byť dve steny spojené v pravom uhle (plot, múr, ...). Pred ne usadíme psa (nie príliš blízko, ani ďaleko) a nadvihneme ho tak, aby sa pohodlne mohol o steny oprieť. My len musíme dávať pozor, aby nepadal príliš dozadu alebo naopak, mal vôbec miesto na opretie.

Postupne pomoc rukou úplne vynecháme. Nahradíme ju nenápadným posunkom, ktorý môžeme využiť i ako tanečný prvok.