I keď ja osobne „ vyrábam“ choreografie do show, ktoré sú trošku odlišné ako na preteky, dúfam, že v dačom pomôžem.

Napríklad divákov, ktorí prídu na show osloví viac, keď sa daný prvok opakuje za sebou niekoľko krát – asi aby to stihli zachytiť. Zistila som, že ľudia majú radi viac jednoduché prvky -  hlavne preskoky, slalom, skákanie, zbytočne technicky náročné cviky a variácie asi nestíhajú spracovať, diváci majú radi „akčnú“ hudbu a pod.
Napriek tomu verím, že Vám týchto pár rád pomôže pri vytváraní vlastnej choreografie, ktorú možno použijete niekde na preteku, či inde.

Je fajn mať v zásobe niekoľko skladieb, ktoré by sa dali použiť na dogdancing.  Je dobré si túto zásobu priebežne dopĺňať, samozrejme hudbou, ktorá je človeku blízka. Určite nebudem tancovať na dačo, s čím nie som stotožnený, čo mi píli uši, a skladbu len pretrpím.

Ja osobne si  väčšinou hudbu dotváram ( v počítačových programoch). To znamená, že ak mám napr. príliš dlhú skladbu, skrátim si ju, alebo vyberiem zo skladby niektoré pasáže, prípadne prilepím nejakú časť ešte raz. Samozrejme, musí to ladiť, nesmie to byť na skladbe počuť, skladba musí mať stále svoj charakter. Už pri tejto činnosti sa mi rysuje v hlave, aký prvok by sa kde hodil.

Potom nasleduje analýza skladby. Púšťať si ju dokola , členiť si ju v hlave na akési pasáže a premýšľať o zaradení prvkov. Je dobré si to zapisovať. Ja používam menší tvrdý papier,  keď si to skúšam precvičovať, papier mi nelieta, a keďže je menší, nezavadzia až tak. Vždy by si mal človek predstaviť aj rýchlosť akou pes daný prvok vykoná, či nebude hudbu predbiehať, alebo naopak bude pozadu.

Ak už mám ešte „surovú“ choreografiu hotovú, nasleduje dolaďovanie. Púšťam si časti hudby a so psíkom si skúšam dané prvky, či sa to tam hodí, alebo nie, skúšam rýchlosť vykonania povelu - či sa trafíme do hudby. Ak niečo nesedí, stále choreografiu dotváram, môžem cviky zmeniť, prípadne prehodiť.

Osvedčilo sa mi jednotlivé prvky nahrať na kameru, alebo foťák, najlepšie už v kostýme. V tejto časti tvorby choreografie už vychytávam chyby. V nahrávke si všímam detaily, ako daný prvok vylepšiť, ako zviditeľniť prvok, či už polohou svojho tela (  napr. či spraviť preskok cez chrbát s roztiahnutými rukami, alebo bez rúk ) výrazom v tvári, používaním rekvizity ( ako ju zdvíhať, ako s ňou manipulovať, aby to vyznelo efektívnejšie) a pod.
Nakoniec sa už dokončenú choreografiu naučím naspamäť. Je samozrejmosťou, že aj hudbu musím poznať ako sa hovorí ako svoju dlaň. Zbytočne so psíkom necvičím, kým to nepoznám, lebo potom sa nesústredím na samotné cviky a dávanie povelov, ale lovím v hlave čo ma nasledovať.

Záverom by mala byť choreografia, ktorú trénujem so psíkom a ktorú je dobré si tiež natočiť, aby sa človek videl a odstránil už len drobné chybičky. Samozrejme, aj keď má tím perfektnú, natrénovanú choreografiu, nemusí  im vystúpenie, či preteky vyjsť. No pocit, že  všetko pre to urobil človeka určite upokojí a za nepodarok môžu iné vplyvy ( ale to už je iná téma :- )

Prajem veľa trpezlivosti a fantázie pri tvorbe choreošky !
Monika Olšovská

Je dobré vidieť chyby druhých, takže:

Na videu č.1 a 2. skúšame preskok cez chrbát rozhodujem sa, ktorý použijem. Nakoniec vyberám č.1 , ale musím si dať pozor na to, aby som sa nepridržala zeme rukou, dať si pozor na rovnováhu, lebo prvok potom stráca efekt.

Video č.3 zachytáva skúšku „odvinovania sa“, chcela som vidieť, ako to vyzerá, celkom fajn je póza na konci. Musím odstrániť to vrtenie stuhou psovi popred nos, vymyslieť niečo nenápadnejšie.

Video č.4 ukazuje prácu s rekvizitou, preskok cez stuhu. Pekne vyznie, keď ju púšťam zvrchu, nie zospodu, čiže v choreografii, to budem robiť tak.