Možno vám tieto cviky ani nepripadajú ako cviky. Veď váš psík skáče, chodí dopredu, dnu, keď chcete....ale je ozaj užitočné, mať aj tieto psie pohyby podchytené povelom pre prípadné využitie v choreografii. Ani nie tak pre zbieranie bodov od poroty, ale pre ľahšiu ovládateľnosť a manipuláciu so psom. Cviky vyzerajú tak, ako sa volajú. Pes na povel ide od vás dopredu, na povel na niečo vyskočí, alebo opačne, na povel zoskočí.

Na tieto cviky sa nemusíme nijak špeciálne pripravovať. Na prechádzke je množstvo podnetov, ako si tieto povely precvičiť. Či schody, peň, doma lavica a podobne. Treba sa len naučiť – a to je skôr práca len pre psovoda – dávať psíkovi rovnaké povely pre rovnakú činnosť. Plachého psíka povzbudzovať pri prekonávaní prekážok, tešiť sa  z toho, že vyskočil na lavičku, chváliť ho za to, že z nej na povel zoskočí. Za krátky čas uvidíte, ako sa z vášho pozemného psíka stáva horolezec a nevie sa dočkať, ako ktorú prekážku môže zdolať. Pri nácviku vyskakovania na veci si ale treba dať pozor na to, aby ste dávali psovi iný povel, ako pri preskakovaní. Pri preskoku je to zväčša HOP, zatiaľ čo pri vyskakovaní stačí HORE. Pre psa je to dôležité kvôli tomu, aby vedel, či na prekážke ostať, alebo ju len prekonať.

Rovnako učíme povel DNU. Ľahko sa to psík naučí, ak máte auto. Pred jazdou dáte povel DNU a pes vie, že ma vliezť do auta. Ak auto nemáte, nemusíte byť smutní. Pre povel DNU sa dá využiť hocijaký priestor, kde sa psík bez problémov zmestí. Napríklad aj obyčajná krabica. Krabica a pes v nej sa dá neskôr využiť aj pri choreografii.

Povel VPRED sa učí trošku zložitejšie, ak máte psa, ktorý sa od vás neodlepí. Psa si dáte do sedu, zavelíte ZOSTAŇ. Ak tento povel neovláda, niekde ho na tú chvíľku priviažete, alebo poprosíte pomocníka, aby ho podržal. Idete smerom od psa. Predtým ste ho ale navnadili pamlskom, alebo hračkou, ktorú mu teraz idete na krátku vzdialenosť odniesť. Pes vidí, kde s hračkou odchádzame a keď sa vrátime, radostne ho vypustíme s povelom VPRED. Dúfajme, že pes sa rozbehne za hračkou/pamlskom a nebude nadšene vyskakovať na vás od radosti, že ste sa vrátili. Ak pes postupuje podľa možnosti A, máte vyhrané. Takto povel VPRED nacvičujeme dovtedy, kým neuvidíme, že pes ide rovno stále dovtedy, kým ho nezastavíme. Vzdialenosť samozrejme zväčšujeme postupne.
Ak nastane situácia B a psík sa aj tak bez nás nikde nepohne, pár krát ho doveďte k odloženej hračke na vodítku. Možno si len nevšimol, že tam niečo má. Po krátkej dobe by mal ísť hľadať hračku sám. To ale len za predpokladu, že ho na hračku silne motivujete.

Podobným spôsobom môžeme psíka naučiť aj povely VPRAVO a VĽAVO.