Intercanis 2003 kat. dospeli pokrocili 1. miesto (Benny Te Pito o TeHenua)

Dog Dancing Show 2004 3. miesto (Benny)
Intercanis 2004 kat. zaciatocnici 3.miesto (Nicory Bohemia Alke), kat. skupiny 1. miesto (moj prvy tanec s dvoma psami: Benny + Nicory)
MR KTP ČR 2004 kat. dospeli 4. miesto (Nicory), kat. skupiny 1. miesto (Benny + Nicory)
Dog Dancing Show 2005 5. miesto (Benny), 8. miesto (Nicory Bohemia Alke)
MR DDCCR 2005 divizia A - 2. miesto (Nicory), divizia B - 3. miesto (D.J. Te Pito o TeHenua)

DDSP 2006 8. miesto (Benny), 3. miesto, 2. miesto v triu (Nicory a D.J. Te Pito o Te Henua)

Ak má choreografia vyzerať pekne uhladene, musí si v nej byť psovod istý. Len tak môže dávať jednoznačné pre psa dobre čitateľné   povely. Psovod musí do detailu poznať každý tón skladby a vedieť ktorá konkrétna pasáž bude nasledovať, ako dlho bude trvať a ako bude gradovať. Musí si pamätať, ako nasledujú za sebou jednotlivé cviky a kedy presne má dať psovi povel tak, aby bol jeho pohyb zladený s hudbou. Je dobré, keď aj
pes vie čo ho v choreografii čaká, aby pri vystúpení nezostal prekvapený a vedel si poradiť s náväznosťou jednotlivých cvikov.
Doba, za ktorú toto psovod a pes zvládnu je veľmi individuálna – záleží na časových možnostiach psovoda, na jeho hudobnom a tanečnom nadaní, na jeho fantázií, na schopnosti zapamätať si zostavu, na temperamente a sústredenosti psa, na jeho schopnostiach učiť sa, a samozrejme na vzájomnom vzťahu oboch členov tanečného týmu.
Ak niekto začne chystať zostavu na poslednú chvíľu – povedzme týždeň-dva  pred plánovaným vystúpením, nemôže očakávať okúzlujúci výsledok, zvlášť ak sa jedná o začiatočníka, ktorý sa ešte nevie vyrovnať s trémou. V tomto smere majú určitú výhodu skúsenejšie týmy, ktoré dokážu drobné nedostatky schovať v
improvizácii. Novú zostavu nestačí len vymyslieť a párkrát ju vyskúšať. Je treba ďalej s ňou pracovať a nechať ju určitý čas „dozrieť“ (aj niekoľko mesiacov). Pokiaľ psovoda netlačí čas, môže dať dostatočný priestor svojej
fantázii, vylepšiť niektoré pasáže zostavy, zaradiť nové cviky alebo ich varianty. Ďalej si môže pozorne všímať to, či jednotlivé cviky a ich kombinácie vyhovujú psovi, či mu ich prevedenie nerobí problém, môže zvážiť či nie je zostava príliš dlhá, alebo naopak či ju ešte nepredĺžiť. Má dostatok času pracovať na technickej stránke prdevedených cvikov a na svojom pohybe. Časový tlak naopak núti človeka cvičiť rýchlo celú zostavu, čo vedie k nepresnostiam už v samotnom tréningu, na súťaži potom k zbytočnej nervozite a môže to mať za následok až stratu radosti z cvičenia zo strany psa i psovoda, čo by bola určite škoda.
Pri nácviku hotovej choreografie je dôležité vyhnúť sa stereotypu. Je zbytočné cvičiť pokaždé celú zostavu. Pre psa je omnoho zábavnejšie cvičiť jednotlivé kratšie či dlhšie úseky, občas obohatené aj o prvky, ktoré do zostavy nepatria – pomôže to udržať jeho pozornosť. Takéto pasáže prvkov je dobré cvičiť bez hudby, hlavne ak sa člověk zameriava na ich technické prevedenie. Hudba síce pomôže dostať sa do rytmu, ale môže tak isto rozptylovať a nútiť psovoda "ponáhľať sa" z čoho vzniknú nepresnosti, hlavne v prípade ak pes ešte úplne nezvláda to, čo od neho psovod požaduje. Cvičenie rôznych pasáží (potom aj s hudobným doprovodom) pomôže aj psovodovi ľahšie si celú skladbu zapamätať podľa určitých orientačných bodov, naučí sa ju poznať nie len od začiatku dokonca ale aj „na preskáčku“ či dokonca pozadu a v prípade výpadku (či už zo strany psa alebo psovoda) a nutnosti improvizácie pri vystúpení sa bez problémov opäť chytí pôvodnej línie choreografie.