Všetkému je “na vine“  môj pes. Moje hyperaktívne, akčné , šialené stvorenie . Alebo aj : živé striebro, zvedavec, či malý diablik, slovom naše zlatíčko.

Drimko je  border collia, plemeno, ktoré bez „práce“, resp. aktivity nedokáže existovať. Ak ju nemá, vytvára si ju samo. Napríklad Drimko vie vyťahovať zo záhradky cibuľu, vyhadzovať ju do ovzdušia a tváriť sa, že je to loptička. Vie aj  liezť po stromoch, domnievajúc sa, že je rovnakej konštrukcie ako veverička, ohromné je  naháňať vysávač, vŕkať do neho, a lapať ho za rúry, ďalej hádzať sa do vody rôzneho druhu, nezáležiac na počasí, no a v pelechu sa

tiež dajú aspoň olizovať a žužlať nohy do zblbnutia. Pri takýchto psích

činnostiach sa človek bojí buď psa, aby sa mu nič nestalo, alebo o zdemolovanie okolitých vecí.
Koniec koncov, zistila som, že nášmu  Drimkovi len samotné agility nestačia, napriek tomu, že sa im venujeme „profesionálne“, veľmi veľa trénovania i pretekania. No hlavne v zime, keď  agility tréningy nebývajú tak často sa náš Drimec nudí a vymýšľa si svoje  „aktivity“.

A tak som proti nude začala vymýšľať pre Drimka tanečné cviky. Zo začiatku sme sa to učili doma v obývačke, neskôr von, predsa len hlavne pri skokoch som sa bála, že to schytá nejaký ten plafón, alebo televízor. Ani neviem, čo som vlastne naučila Drimečka ako prvé, ale asi slalom pomedzi nohy, pretože podobný pohyb poznal z agility, nie síce pomedzi nohy, ale pomedzi tyčky. K slalomu sme pridali otočky, cúvanie, sudy, panáčkovanie, preskoky  a vlastne pokračujeme až doteraz. Neustále sa učíme nové tanečné prvky, staré precvičujeme hlavne von na prechádzkach. Náš Drimeček sa totiž nevie normálne prechádzať, stále obieha okolo, vypliešťa očiská, vyjednáva , aby sa dačo už len robilo, to je jedno čo, ak neuspeje, prinesie dáku minimálne 2 metrovú halúzku a búcha nám ňou do nôh, nech mu len hádžeme. Preto precvičujeme prvky aj  na prechádzkach, aby sa Drimko zabavil.

     Ak sa nám niečo nedarí nacvičiť, nechám to tak a zbytočne to nesilím. Už sa mi stalo, že keď som sa k cviku, ktorý sa hneď nedaril natrénovať s odstupom času vrátila, zrazu to išlo. Neviem ako to funguje v Drimečkovej hlavičke, ale asi musí na niektoré prvky dozrieť. Ako na nácvik tanečných prvkov som si vyhľadala na nete, v časopisoch, tiež som bola samouk. No najviac sa mi osvedčilo komunikovať s ľuďmi, čo sa tancu venujú. Nie na každého psíka platí „ rovnaký meter“. Jeden sa to naučí tou metódou, iný druhou. No a aby rôzne tie metódy človek poznal, tak je dobré sa poradiť. Viac hláv, viac rozumu sa hovorí.
     Prvé choreografie sme nacvičovali tiež v obývačke. Však to tak aj vyzeralo. Pohybovali sme sa len 3 m dopredu a 3 m dozadu po rovnej čiare. Žiadne využitie priestoru. Ako prvú  hudbu sme využili soundtrack z filmu Amelie from Montmarte.  Z každej našej vymyslenej choreografie som si vzala nejaké ponaučenie. Tak napríklad pre Drimečka platí: nezaraďovať na začiatku váľanie sudov, lebo pri tomto cviku sa strašne rozbreše, vyberať  veľmi temperamentné skladby, lebo je to veľmi živý psík, do choreografie zaraďovať prvky, ktoré Drimec ovláda na 99 percent,  a nakoniec : menej je niekedy viac!

Drimka zatiaľ tancovanie baví, ale jeho baví akákoľvek činnosť. Tancuje tak zanietene, že pri tom aj „spieva“, lepšie povedané šteká, čo nie je úplne v poriadku. Pokúšame sa tento zlozvyk odbúravať, uvidíme. Divákom vo westernovom mestečku v Liptovskom Mikuláši, kde  vystupujeme, jeho „spev“ nevadí, no na súťaži by mal za to strhnuté body. Podstatné ale je, že Drimko tancovanie robí s nadšením, a tancujeme  spoločne, čím si len utvrdzujeme naše priateľstvo.
                                                                           
Monika Olšovská a Everyday Dream Black Chevers