Prečo chodiť na preteky? Blbá otázka, poviete si. Predsa kvôli výhre! Býva najčastejšia odpoveď.  Ale je to len o tom?
Ako všade inde, aj tu sú dva tábory. Tí, ktorí pretekajú a tí, ktorí nie.

Dovoľte mi pár postrehov o pretekoch. Za výdatnej pomoci kamarátky som zozbierala pomerne dosť dôvodov, ktoré dávajú pretekom jednoznačne zelenú.

Súťaženie je vlastné všetkým živým tvorom. Či ide o boje o územie, o korisť, alebo o partnera pre udržanie druhu. Stále vyhrá lepší. A aký to má v konečnom dôsledku dopad? Veľmi významný. Prežije len ten najlepší, najsilnejší, najšikovnejší, najmúdrejší,....podľa toho, o čo ide. A tí druhí sa musia snažiť viac. Prirodzený výber, ktorý posúva celú planétu odjakživa dopredu.
Problém začína vtedy, ak súper vyhrá ľsťou, klamstvom, podvodom. Nie takým, ktoré je nutné pre zmätenie nepriateľa, ale použitím nedovolených prostriedkov. Žiaľ, aj toto sa deje a ťažko sa proti tomu brániť. Príčinou tohto fenoménu je najmä to, že ľuďom ujde pointa súťaže. V športe nám nejde o prežitie ako pred dávnymi rokmi našim predkom. Malo by ísť najmä o dôvody, ktoré sa tu teraz budem snažiť spomenúť.

Najprozaickejší dôvod je zábava. Preteky sú viacmenej spoločenskou akciou, na ktorej sa športuje. Stretáva sa tam špecifická skupina ľudí, ktorá má spoločnú záľubu. Preto tam panuje príjemná atmosféra, ľahko sa nadväzujú kontakty, je stále spoločná téma. Na preteku je proste príjemná atmosféra ku ktorej patrí aj skoré vstávanie a nocľahy po hoteloch.
S príjemnou atmosférou úzko súvisí ďalší dôvod. Momentálne mám na mysli preteky agility, ktorých som absolvovala viac, ako iné. Nikde inde nemám šancu stretnúť toľko známych na jednom mieste. Baví ma rozprávať sa s nimi, dozvedieť sa novinky, pikošky, klebietky. Rada sledujem ich pokroky, teším sa z ich úspechov a je mi ľúto chýb.
Ďalší dôvod mojich účastí na pretekoch je trošku prízemnejší. Som dosť lenivá a len termíny ma vracajú späť do reality. No plný termínový kalendár ma udrží pri zemi celú sezónu. Trénujem systematickejšie, častejšie, zabúdam na výhovorky. Možno som vtedy otravnejšia viac ako zvyčajne a dokážem sa baviť len na jednu tému.
A keď už trénujem, tak prečo to neukázať, že? Neviem, ktorý dôvod je ako prvý, či snaha chodiť na preteky a preto intenzívnejšie trénovať, alebo chodiť na preteky preto, lebo trénujem. To je teraz jedno :)
A čo okrem kamarátov, dobrej nálady a športu z preteku ešte máme? Ako som spomínala na začiatku, tým, že vyhrá lepší, zabezpečí sa prirodzený výber. Takže to, že vyhrá len ten najlepší ženie všetkých ostatných vpred. V konečnom dôsledku napreduje aj samotný šport, nastavujú sa vyššie latky, prekonávajú sa staré rekordy. Nejde tu len o víťaza, ide o všetkých, ktorí sa od seba navzájom môžu učiť. Sledovaním našich súperov sa môžeme aj my veľa naučiť. Takže, preteky sú také minisemináre grátis. Pre tých, ktorí chcú a nepremárnia čas na klebetenie :) V tomto sú vo väčšej výhode všetci pretekári, ktorí môžu navštíviť zahraničie. Preteky sú tam po každej stránke na vyššej úrovni a ľahšie vám vnuknú novú inšpiráciu.
Spolu s prehliadkou štýlov, spôsobov vedenia psov a povelovou technikou sa môžete priamo na mieste presvedčiť, kde má ten ktorý spôsob zádrhel. V priamom prenose vidíte rôznych psov a psovodov a ľahšie sa rozhodnete, či sa práve toto bude hodiť aj vám.
S novými technikami vedenia súvisia aj nové cviky, sekvencie a nápady na tréningy. Učiť sa dá nielen od súperov, ale aj od rozhodcov. Každý rozhodca  má svoj štýl a časom ho možno prekuknete a pripravíte sa naň.
A čo na to naši spolubojovníci? Myslíte, že to vnímajú rovnako? No, to sa žiaľ nedozvieme nikdy. Sú psíky, ktoré sú z nového prostredia vystresované a nerobí im to dobre. Títo ale majú problém určite aj mimo pretekov. Možno sa boja veľkého davu ľudí, hluku, nových psov,...ale je to hlavne pre to, že sa s týmito podnetmi málo stretáva. Tým, že budete psíka brávať na akcie, hoc aj ako divák ho postupne privykáte. A ani sa nestačíte diviť, ak sa psík prestane báť v autobuse, alebo sa nechá pohladkať od cudzieho človeka.
A prečo ho ešte na preteky nosíme keď jemu je vlastne jedno, komu budú na záver všetci tlieskať? Preteky poskytujú psíkom množstvo nových podnetov. Nové prostredie, nové prekážky, nový kamaráti,...Toto všetko psí život veľmi obohacuje.

Snažila som sa pospomínať hlavné dôvody, prečo na preteky chodím ja. Dajú sa teda zhrnúť do troch hlavných tém. Ide o tie „egoistické“ pohnútky, o napredovanie samotného športu a o radosť našich parťákov.
Samozrejme, existujú ešte ďalšie a ďalšie a klamala by som, kedy radosť z víťazstva bola ako posledná, ale uznajte, je to len šťavnatá čerešnička na torte.

Myslím, že argumenty ZA sú jednoznačne v prevahe. Druhá skupina zastáva názor, že preteky sú len pre ľudí a psov to v horšom prípade ohrozuje. V lepšom sú im preteky ukradnuté.

A samozrejme, sú aj tí, ktorí nechodia preto, že sa im občas niečo nepodarí. Ale to je už na inú debatu.

Nuž, slovo do bitky...
 

Erika

ps-nechala som sa inšpirovať agility pretekmi, keďže s nimi mám oveľa viac skúseností ako s tanečnými, ale myslím, že všetko platí rovnako:)